Solar

Knihy Iana McEwana čítam rád. Je to autor, ktorý dokáže vystavať zaujímavý príbeh, prešpikovaný skoro absurdnými, tragickými alebo aj tragikomickými zvratmi. K tomu Mc Ewan pridá buď nejakú tabuizovanú tému alebo rozohrá eticko-hodnotový zápas, pričom čitateľ netuší, na ktorej strane stojí autor sám. Takýto je aj jeho román Solar.

McEwan v knihe predstavuje život 50 ročného nositeľa Nobelovej ceny za fyziku, ktorý je však už dávno za zenitom. Sám autor spochybňuje jeho odborné kvality a čitateľovi predhadzuje nie celkom kladného hrdinu. Fyzik Michael Beard je nadváhou trpiaci sukničkár, ktorému sa rozpadáva aj posledné manželstvo. Hľadá cestu nielen z krízy stredného veku, ale aj z umierajúcej kariéry. Túži po osobnej renesancii a chce racionálne ukončiť partnerský vzťah v agónii. Okrem toho plánuje, že výrazne schudne a zmení svet.

Prerod na nového človeka začne za polárnym kruhom na expedícii, kde často v hraničnej situácii zažije čisté emócie, ktoré dovtedy driemali v jeho útrobách. Odpútava sa od problémov vonkajšieho sveta a v metamorfóze chce pokračovať aj po návrate do Británie, kde mu však do cesty vstúpi nešťastná náhoda zavŕšená tragédiou. Celú situáciu vyrieši chladnokrvne, akoby sa v ňom zobudilo staré JA, ktoré sa mu predsa len nepodarilo za polárnym kruhom umŕtviť.

Román Solar je čistá tragikomédia, ktorá má niekoľko naozaj zábavných momentov. Ja som sa naozaj pobavil, keď Beardovi ujedá čipsy spolucestujúci mladík vo vlaku. Beard sa vnútorne rozčuľuje nad neokrôchanosťou zástupcu mladej generácie, má však strach sa ozvať, pretože mladý muž ho prevyšuje viditeľnou fyzickou silou. Komická je pointa, keď rozhorčený fyzik zistí, že v skutočnosti to bolo všetko naopak a jeho balíček zemiakových lupienkov si zachoval panenskú čistotu vo vrecku jeho kabáta (Takto to možno nevyzerá byť vtipné, museli by ste to naozaj čítať).

Ako skutočne groteskný gag si predstavujem scénu, keď sa fyzik potrebuje vymočiť v arktickom mraze. Po biologickej potrebe sa na niekoľko hodín umára predstavou, že jeho drahocenný orgán nevydržal silu mrazu a arktického vetra. Strach umocňuje fakt, že mu niečo malé padlo do kombinézy. Obava sa rozplynie až pri bolestnom vyzliekaní sa, keď sa z overalu vykotúľa lesk na pery a všetko ostatné je našťastie tam, kde má byť (Platí to isté, čo v zátvorke vyššie).

Takéto komické situácie McEwan vhodne prepája aj s vážnejšími otázkami a skutočne ich rieši niekoľko naraz. Od vnútorných morálnych konfliktov hlavného hrdinu, až po spoločensko-ekologicko-politické otázky. Mc Ewan kritizuje prácu bulvárnych médií, sarkasticky sa usmieva nad enviromentálnymi projektmi, ktoré majú viac mediálnej pozornosti ako si v skutočnosti zaslúžia a dotkne sa aj kritiky politickej korektnosti.

V záujme poukázania na problematiku korektného jazyka v médiách, vkladá hlavnému hrdinovi do úst názory o genetickom a pohlavnom determinizme. Tieto postoje Beard vysloví na konferencii venovanej téme „Ženy vo fyzike“, čím vyvolá hnev ženských organizácií, pričom na celom konflikte sa priživujú média, ktoré označia Bearda za sociálneho darwinistu a tie bulvárnejšie mu dokonca vytvoria nálepku „neonacistický profesor“.

Ako predčítač vám túto knihu naozaj odporúčam. Ak natrafíte na hocičo od Iana McEwana, tak si to prečítajte. 

 Ian MC Ewan - Solar, Vydavateľstvo: Ikar, 2011