piatok 22. júna 2012

Prokletí – Chuck Palahniuk


Po prečítaní v poradí už 12 románu Chucka Palahniuka s názvom Prokletí, bude každému čitateľovi jasné, že v pekla sa človek ocitá za oveľa menšie poklesky a hriechy, ako bol poučený na hodinách katechizmu. Takže varovanie na úvod, každý kto viac ako 700krát použil sprosté slovo odkazujúce na metabolické vylučovanie alebo sex, nech sa rozlúči so snami o nebeskej bráne a mäkučkých obláčikoch. Pád do horúcich pekiel hrozí aj za neumývanie rúk po malej a veľkej potrebe, prdnutie vo výťahu, za časté používanie slov neger alebo teploš, za nervózne trúbenie za volantom a močenie do bazénu.

Hlavná hrdinka románu Prokletí, 13 ročná, mierne obézna tínedžerka sa v pekle ocitla za prvé a zároveň aj posledné fajčenie marihuany v jej krátkom živote. Do podsvetia sa tak dostala ešte pred dosiahnutím dospelosti, no napriek tomu sa nesťažuje. „Jsi tam, Satane? Tady Madison. Prosím nemysli si, že se mi peklo nelíbí. Ne, fakt, je prostě boží. O milion procent lepší, než jsem čekala. Na mou duši, je jasně vidět, jak dlouho a těžce ses nadřel, než vznikly ty rozvířené, neklidné oceány žhavých blitků a ten smrad síry, a taky ty mraky bzučících masařek“.


Už z krátkeho citátu je jasné, že Palahniuk si dal na stvorení pekla skutočne záležať a bol naozaj precízny. Vytvoril bohatú démonológiu a do podsvetia umiestnil všetkých možných diablov, predkresťanských démonov, blízkovýchodných luciferov, pohanských netvorov, staroslovanských čertov a iné obludy, trestajúcich smrteľníkov v prostredí naozaj pekelnom, o ktorom sa radšej ani nebude rozpisovať. Oceán promarněného spermatu toho dosť napovie :-).

Paradoxne si Madison pochvaľuje. Nie je hysterická a peklo prirovnáva k obyčajnému nudnému transatlantickému letu, keď vedľa vás posadia rozmaznané uvrieskané dieťa a k tomu vám počas letu pustia film Anglický pacient alebo ešte horšie Piano.

Madison sa v pekle páči aj preto, že jej pozemský život bol vlastne peklom na Zemi. Bola dcérou bývalých hipisákov, anarchistov, rastafariánov, pankáčov, toho času snobských bohatých celebrít, liberálnych rodičov, ktorí si svoje zlé svedomie vykupujú adopciami detí z celého sveta, inklináciou k všetkému čo je bio alebo eko, pričom tiež netušia, že ich osud bol už dávno spečatený.

Takže dovidenia v pekle priatelia.