Nechtění alebo o ženách, ktoré stratili deti

Za 10 minút sa v živote človeka môže toho veľa udiať, a to od skutočných banalít, až po osobné tragédie. Sú situácie, keď sa banalita stretne s tragédiou, a tak za 10 minút môže človek zmeškať vlak a zároveň prísť o vlastné dieťa. To sa stalo aj Sare Sebastianssonovej, postave z knihy Nechtění od švédskej autorky Kristiny Ohlssonovej, ktorá si počas neplánovanej 10 minútovej prestávky vlaku X-2000 rozhodla trocha vyvetrať hlavu a vybaviť si jeden súkromný telefonát. Do rýchlika však už nestihla nastúpiť, a tak stratila kontrolu nad vo vlaku spiacou maloletou dcérkou.

Čitateľovi detektívky je okamžite jasné, že sa schyľuje k zločinu a skutočne sa na ďalších stranách dozvedá, že dieťa bolo unesené. Stratilo sa bez stopy, hoci vo vlaku sedeli aj ďalší cestujúci. Prax je však taká, že ak má desať svedkov popísať nejaký skutok, vyšetrovatelia sa dozvedia iba 10 odlišných verzií a 10 rôznych opisov podozrivých osôb. Aspoň také sú skúsenosti knižného vyšetrovacieho tímu pod vedením Alexa Rechta. Jeho členovia a aj čitateľ dúfa, že zostane len pri únose, ale to by nebola severská detektívka, keby autori neprekračovali hranice vlastného žánru. Únosov tak bude viac a neskončia sa práve šťastne.

Podľa vyšetrovateľa Alexa Rechta sa vraj deti nestrácajú samé od seba, strácajú ich rodičia, aj keď v prípade kriminálky Nechtění rodičia až tak nezlyhali, teda aspoň nie v čase únosov. Vina je skôr skrytá v minulosti a nebola by vlastne ani vinou, keby nebolo samozvaného sudcu. Viac by som však už naozaj prezrádzať nechcel, lebo predsa len ide o detektívku a vytárať zápletku dobrej detektívky by si buď zaslúžilo minimálne podmienečné tresty s povinným ročným čítaním iba kníh z červenej knižnice alebo zablokovaním konta v knižnom eshope.

Nechtění je skutočne napínavá jazda a precízna sonda do psychológie zločinu. Pri čítaní som miestami hrýzol do vankúša (polštáře), pretože nič neznášam viac ako násilie páchané na deťoch. Napriek tomu, že autorka nenechala svojich hrdinov ani raz použiť strelnú zbraň, fyzického a psychologického násilia vo svojom debute naservírovala aj na dva romány. Hoci prirovnanie Kristiny Ohlssonovej ku kráľovi nórskej detektívky už vyznieva ako klišé, napriek tomu si neodpustím na Škandináviu trochu sexistickú poznámku, že Kristina Ohlssonová je Jo Nesbø v sukni.

Kniha Nechtění vychádza 29. marca 2013, vydáva ju Kniha Zlín a jej už teraz udeľujem 9 mäsových guličiek Kötbullar z 10-tich.



Kristina Ohlssonová - Vydavateľstvo: Kniha Zlín, 2013, Preklad: Luisa Robovská

Každý deň má niekto narodeniny

Keď som pred časom čítal knihu Umberta Eca Tajuplný plameň Kráľovnej Loany, užíval som si síce literárne trocha ťažšie, ale o to zaujímavejšie čítanie. Toto Ecove dielo je pre každého knihomola inšpiratívne nielen literárnym jazykom a Ecovou vždy prítomnou sémantikou, ale aj tým, že je vlastne o knihách alebo vlastne o všetkom, čo prišlo do styku s tlačiarenskými farbami. Hlavným hrdinom je Yambo, ktorému literatúra napomáha znovuobjavovať stratenú autobiografickú a epizodickú pamäť. Akokoľvek je príbeh Yamba zaujímavý, pre slovenského väčšinového čitateľa v strednom veku, je predsa len tak trocha vzdialený, a to nielen vekom hrdinu, etnicitou, geografiou, históriou ale aj problémami, pričom čitateľovi často hrozí, že svojho hrdinu stratí v kulturologicko-sémantických uličkách.

Aj preto je dobré, že v slovenskej modernej literatúre vznikla možno primárne pre ženy určená knižka Každý deň má niekto narodeniny, v ktorej sa objavila nová literárna hrdinka Nina Rybanská. Autorka Silvia Bystričanová vsadila svoju hlavnú postavu do slovenského mestského prostredia, pričom ju necháva riešiť si typické emočné, pracovné a vzťahové problémy, ktoré ťažia mnohých jej a aj autorkiných rovesníkov.

Keď som pred časom čítal knihu Umberta Eca Tajuplný plameň Kráľovnej Loany, užíval som si síce literárne trocha ťažšie, ale o to zaujímavejšie čítanie. Toto Ecove dielo je pre každého knihomola inšpiratívne nielen literárnym jazykom a Ecovou vždy prítomnou sémantikou, ale aj tým, že je vlastne o knihách alebo vlastne o všetkom, čo prišlo do styku s tlačiarenskými farbami. Hlavným hrdinom je Yambo, ktorému literatúra napomáha znovuobjavovať stratenú autobiografickú a epizodickú pamäť. Akokoľvek je príbeh Yamba zaujímavý, pre slovenského väčšinového čitateľa v strednom veku, je predsa len tak trocha vzdialený, a to nielen vekom hrdinu, etnicitou, geografiou, históriou ale aj problémami, pričom čitateľovi často hrozí, že svojho hrdinu stratí v kulturologicko-sémantických uličkách.

Na začiatku príbehu o každodenných narodeninách je sen, ktorý si bývalým zamestnaním a partnerským vzťahom frustrovaná Nina, túži naplniť. Tým snom je bylinkami prevoňaná čajovňa, ktorá by sa stala aj domovom kníh, a zároveň by oživila genius loci bývalej mestskej starobylej lekárne. Prvým krokom je tak získanie vyhliadnutého priestoru, pričom nevyužíva len svoj šarm, ale aj čistotu ducha a úmyslov, ktorými presviedča majiteľa - človeka s povesťou mizantropa, no v skutočnosti tajného filantropa, ktorý jej vysnívaný priestor prenajme.

Okrem vzájomne prospešného obchodného vzťahu však vznikne aj priateľstvo starého muža a mladej ženy, ktorému zvláštny esprit pridávajú aj knihy a spoločné utorkové večerné čítania. Práve v tomto momente sa príbeh Niny Rybanskej stáva podobný tomu Yambovmu. Tak ako si Ecov Yambo v rodinnom sídle obklopený knihami rekonštruuje svoju stratenú minulosť a autobiografiu, Nina si uskutočňovaním sna postupne upratuje aj svoj emočný život a zachraňuje si svoju budúcnosť.

Autorka knižné kapitoly veľmi príznačne nazýva stretnutiami, pričom okrem stretov s ľuďmi, sú to aj zblíženia sa s literárnymi postavami a ich autormi, ale aj stretnutia s emóciami, víziami, ideálmi, túžbami, tancom, chuťami, vôňami a aj Bavorskom. Každé s týchto stretnutí formujú Ninin život, no práve spoločné sedenia so svojím dobrodincom Guttmanom a literatúrou, jej napomáhajú zbavovať sa vlastného strachu z lásky. Nina časom pochopí, že vlastne po ničom inom ako láske netúži. Tak sa v knihe vynára ďalšia, nie však posledná rovina. Autorka vytvára akúsi novú vrstvu, ktorá je venovaná vyvíjajúcemu sa vzťahu Niny a Ronyho, premieňajúceho sa z mileneckého priateľstva na lásku a dôverou naplnené partnerstvo.

Tým však Silvia Bystričanová v otváraní ďalších prienikových rovín románu nekončí. K láske necháva dospieť aj Nininu kamarátku Sandru. Sandra je okrem hudobného nadania aj „skypeová" múza anonymného básnika, ktorého veršovanie prináša Sandre večerné uspokojenie. Autorstvo v knihe obsiahnutých básničiek autorka pripísala grafikovi a publicistovi Waldemarovi Švábenskému, priateľovi a spolupútnikovi Jozefa Urbana. Cesty básnika a Sandry sa stretnú práve v čajovni Niny Rybanskej, čím sa z jej sna stáva zhmotnené miesto meniace životy.

Áno, miesta môžu v sebe skrývať takéto magično a túžby sa môžu plniť, čo mimochodom dokazuje aj autorkin sen o literárnej prvotine.



Kniha Každý deň má niekto narodeniny vychádza 20.3.2013 vo vydavateľstve Slovart.