L – Západ – Východ / Sever - Jih - srv. Tapiola, Vorařský ostrov, Kamppi, Spálený ostrov nebo Toumarinkylä, Pakila, Kumpula, Kluuvi, Punavuori – datace.
Nie, toto nie je úryvok z nejakej dadaistickej básne, hoci hlavný hrdina knihy Léčitel, básnikom je. Týchto pár geografických pojmov sú nezrozumiteľným odkazom napísanom na útržku papiera a predstavujú akúsi indíciu k hľadaniu milovanej nezvestnej osoby, ktoré sa nečakane stáva aj odkrývaním skrytej pravdy a minulosti. Hľadanou osobou je investigatívna novinárka Johanna, ktorá je podľa všetkého na stope tzv. liečiteľa – sériového a masového vraha. Samozvaný pomstiteľ trestá smrťou tých, ktorí podľa neho nesú vinu a zodpovednosť za úpadok sveta.
Svet románu Léčitel degeneruje. Autor Antti Tuomaninen predstavuje čitateľovi akúsi blízku budúcnosť ľudstva, v ktorej ropa a ľudský život nemajú skoro žiadnu cenu. Čierneho zlata je prekvapivo stále dosť, dokonca aj na to, aby táto surovina bola stále hlavnou príčinou ničenia atmosféry, znečisťovania pitnej vody a devastácie celkového životného prostredia. Ekologické problémy sú následne spúšťačmi viacerých negatívnych spoločensko-ekonomických javov, ktoré zmenili svet na nepoznanie.
Jižní část Španělska a Itálie byly oficiálně ponechány svému osudu. V Bangladéši, který se propadl do moře, vypukl mor a hrozilo, že se epidemie rozšíří do celé Asie. Spor mezi Indií a Čínou kvůli zdrojům vody v Himálaji vyústil ve válku. Spojené státy uzavřely hranici s Mexikem, na což drogové kartely odpověděly řízenými střelami: Cílem se stala města Los Angeles a San Diego. Lesní požár v Amazonii se nepodařilo uhasit, hořící oblasti se nepovedlo izolovat ani proražením nových říčních kanálů pomocí výbušnin. Rozpoutané války nebo ozbrojené konflikty na území Evropské unie: 13, většina na hranicích. Odhadované množství klimatických běženců na zeměkouli: 650-800 milionů lidí. Pandemická varování: H3N3, malárie, tuberkulóza, ebola, mor.
Antti Tuomainen vytvoril naozaj skôr apokalyptický román, ako typickú severskú detektívku, ktorú som mimochodom pôvodne očakával. Namiesto po škandinávsky zauzlenom kriminálnom prípade som tak skôr narazil na zaujímavý futuristický sociálno-politicko-ekologický scenár a možno aj niekoľko myšlienok na zamyslenie. Napríklad aj na tú o prerode idealistu na konzervatívca: "kdosi jednou řekl, že člověk nežil pokud nebyl v mládí idealista, ale také, že ho život nic nenaučil, pokud se k stáru nestane konzervativcem", pričom Antti Tuomainen dodáva: „konzervativizmus vidím ako realismus, přiznání si faktů“.
Konzervatívny čitateľ určite nie som, a preto musím kriticky priznať, že sci-fi rovina románu ma skutočne zaujala viac, ako nepredvídateľná zápletka a pointa.
