Boli časy, keď slovenská verejnoprávna televízia
vytvorila niečo, na čo sa dalo aj pozerať. Takou reláciou bol aj
publicisticko-dokumentárny cyklus „Okná vesmíru dokorán“, zameraný na tajomstvá
a zaujímavosti vesmíru, sprevádzaný českým astronómom
a popularizátorom vedy Jiřím Grygarom. Ako sa hovorí, tento program som
skutočne žral, pretože všetko čo sa týka vesmíru ma vždy zaujímalo a hoci
s pochopením niektorých vesmírnych javov mám dodnes problém, po zhliadnutí
tohto programu som mal vždy aspoň nachvíľu pocit, že všetkému rozumiem.
Odvtedy sa tohto veľa zmenilo. Rodia sa stále nové
televízie, síce často s kvalitatívne a kvantitatívne menej pozerateľným
obsahom, ale našťastie sa medzitým vyvinulo aj nové médium, a to internet.
Práve vďaka internetu a sociálnym sieťam vznikla aj knižka, ktorá sa mi
v elektronickej podobe , prostredníctvom internetu a elektronickej
pošty, dostala do čítačky elektronických kníh. Čo len opäť dokazuje, ako sa
tento svet dosť zásadne zmenil.
Jej vydanie pripravuje české vydavateľstvo KnihaZlín a jej názov je Vesmír v tweetech - Velké myšlenky a jejichstručná objasnění. Autormi sú Marcus Chown a Govert Schilling, ktorí sa stretli
ešte v roku 1998 na ostrove Aruba v Karibiku, pri sledovaní úplného
zatmenia Slnka. Kým toto vesmírne divadlo trvalo 3 minúty a 32
sekúnd, ich priateľstvo a spolupráca pretrvala dodnes, no a keďže sú
to hlavne popularizátori vedy, astronómie a fyziky, pochopili, že veľkú
službu im urobia práve nové média a informačno-komunikačné technológie.
Na konci roku 2010 sa rozhodli, že o vesmíre budú
„čvirikať“ na vtedy stále populárnejšej sociálnej sieti Twitter. Ich
rozhodnutie bolo unikátne tým, že kým vesmír je nekonečný, jeden tweet môže mať
len 140 znakov, pričom pre vystihnutie podstaty myšlienky bolo v takomto
prípade dôležité nájsť rovnováhu medzi stručnosťou, zrozumiteľnosťou
a výstižnosťou.
Govert a Marcus, to nakoniec zvládli a stvorili symbolických 140
tém (otázok), zahrnutých do nasledovných hlavných kapitol: Obloha, Zem, Mesiac,
Vesmírny priestor, Slnko, Slnečná sústava, Hviezdy, Mliečna dráha, Galaxie,
Vesmír, Život vo vesmíre, Dejiny astronómie, Ďalekohľad, Pohľad do vesmíru.
Mimochodom je ich presne 14, teda 10-krát menej ako je otázok a aj znakov
v jednom tweete.
Hneď po prvých kapitolkách som musel konštatovať, že tá kniha je výborná, a
aj vzhľadom na svoju stručnosť poučná a inšpirujúca. Dokonca by pokojne
mohla zastúpiť aj iné o niečo tlstejšie a obšírnejšie sesternice, čím
samozrejme netvrdím, že všetky encyklopédie a populárno-náučné knihy
zaoberajúce sa otázkami vesmíru treba od jej vydania spáliť. Okrem iného by som
klamal, ak by som tvrdil, že som zrazu všetko pochopil na prvýkrát alebo
nedajbože úplne a navždy. Na vine však nie sú autori a prikrátke
myšlienky, ale moja na nekonečnosť vesmíru asi nesiahajúca fantázia, pretože predstaviť
si niečo 1 000 000-krát väčšie alebo miliardy kilometrov vzdialenejšie
ako Zem, je naozaj pre laika ťažké.
Hoci knihe chýbajú ilustrácie, „čvirikanie“ autorov je aj tak dostatočne
názorné, takže sa čitateľ dozvie naozaj mnohé fakty, ktoré možno aj niekde
čítal a počul, ale nedal si ich do súvisu. Čo som sa teda okrem iného
dozvedel? Tak napríklad aj toto:
Že Isaac
Newton okrem iných objavov prispel k odhaleniu tajomstva dúhy.
Že za modrú oblohu môže veľkosť molekúl
kyslíka/dusíka vo vzduchu, ktorých veľkosť je presne taká, že modré svetlo je
rozptyľované omnoho viac než červené.
Že aj Mesiac má dennú (slnečnú) a nočnú stranu a to
s tou temnou stranou mesiaca chlapci z Pink Floyd trocha prehnali, pretože
v skutočnosti je Mesiac temný celý.
Že zatmenie Mesiaca nastáva vždy iba počas jeho splnu,
a k zatmeniu Slnka prichádza iba počas mesačného novu.
Že úplne zatmenie Slnka trvá len niekoľko minút, kým
zatmenie Mesiaca môže trvať až 100 min.
Že hviezdy na oblohe patria k sebe len zdanlivo,
no napriek tomu tvoria od roku 1930 až 88 oficiálnych súhvezdí, a že
Inkovia a austrálski domorodci pomenovávali aj čierne fľaky medzi jednotlivými
hviezdami.
Že pohyb Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS môžem
sledovať aj na Twitteri prostredníctvom
používateľa @twisst, ktorý mi pošle upozornenie, keď bude ISS nad mojou
strechou.
Že Zem vďačí za svoju výnimočnosť: vode, atmosfére,
svoje veľkosti, vzdialenosti od Slnka, svojmu pomerne veľkému Mesiacu,
roztavenému jadru, magnetickému poľu a platňovej tektonike, pričom je to
všetko ešte oveľa zložitejšie.
Že po Mesiaci sa prešlo len 12 ľudí a len 9
z nich je stále nažive, a že ich stopy tam nebudú večne, pretože
mikrometeority preorú približne každých 10 miliónov rokov horný centimeter
mesačného povrchu a tomuto javu sa hovorí prozaicky „lunárne záhradníčenie“.
Že vo vesmíre sa neoplatí kričať, pretože by to nikto
nepočul, keďže zvuk je len chvením
vzduchu, ktorý samozrejme v otvorenom vesmíre absentuje, a že ani
laserovým lúčom sa v otvorenom vesmíre veľmi nedarí, takže mnohí
fanúšikovia Star Wars budú určite sklamaní.
Že dnešné slnečné svetlo je staré
približne 30 000 rokov, a ak aj náhodou pred 29 000 rokmi vyhasli jadrové zdroje generujúce slnečné svetlo,
my sa o tom ešte ďalších 1000 rokov nedozvieme.
Že keby Slnko zrazu zmizlo, čo je samozrejme nemožné,
tak by sme o tom ešte 8,3 minúty nevedeli.
Že vôbec nie som narcista, ak pri pohľade do zrkadla
vidím skutočnú hviezdu, pretože v každom živom organizme je prach
a stavebný materiál samotných vesmírnych hviezd.
Že vesmírne ďalekohľady sú vlastne stroje času, pretože
Mesiac vidíme tak ako vyzeral pred 1,3 s, Slnko pred 8,3 min. a najvzdialenejšiu
okom viditeľnú galaxia pred 2,5 miliónmi rokmi.
Že 1 % šumu naladeného
medzi televíznymi stanicami je „dosvitom“ veľkého tresku, teda úplne prvým
svetlom na svete.
A k tomu všetkému ešte aj to, že keby sa zo
všetkých atómov, ktoré sú súčasťou ľudí dala odstrániť ich prázdnota (tvorí až
99,9999999999999%), tak by sa celé ľudstvo vtesnalo do jedinej kocky cukru.
Viac už neprezradím, pretože vesmír je nekonečný a tajomný,
a z niektorých faktov sa ešte stále spamätávam. Nikomu však nestojím
v ceste, aby si Vesmír v tweetech prečítal sám.
