Nevidel som všetky filmy Woodyho Allena, ale tie, ktoré som mal možnosť zhliadnuť, boli buď vtipné alebo niečím iným zaujímavé. Woody Allen je však okrem iného aj výborný poviedkar. Nečítal som síce všetky jeho poviedky, ale tie, ktoré som mal vďaka slovenskému vydavateľstvu Tatran možnosť čítať, boli buď vtipné alebo inak zaujímavé.Zbierka poviedok s názvom Nežiaduce účinkyobsahuje 17 kratších textov, z ktorých niektoré sa stali legendárnymi už v minulom storočí, keď vychádzali v magazíne The New Yorker a tiež v denníku The New York Times. Allenove filmy, či už sú to komédie alebo drámy, sú skoro vždy osobnou výpoveďou odzrkadľujúcou jeho vzťah k umeniu, náboženstvu, láske a sexualite. Podobný náboj a aj výpovednú hodnotu majú aj jeho krátke texty.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Allen vyrastal v židovskom ortodoxnom prostredí. Neviem aký vplyv na jeho humor a talent mali jeho judaistické korene, ale jeho situačná a aj verbálna komika v sebe často nesie tie najpozitívnejšie znaky židovského humoru. Traduje sa, že na začiatku svojej kariéry sa živil písaním gagov, pričom sa mu pripisuje autorstvo až dvoch tisícok anekdot. Určite existuje niekoľko akademických štúdií o židovskom humore, ktoré som síce nečítal, no napriek tomu som už dávno sám odpozoroval, že terčom židovského vtipu sú nielen samotní Židia, ale aj ich Posvätno a Boh.
Woody Allen ako sekularizovaný židovský intelektuál si však dovoľuje ešte viac. On o Bohu dokonca pochybuje, no zároveň sa dokáže zastaviť tesne pred hranicou rúhania sa. „Na posmrtný život neverím, aj keď je pravda, že čistú spodnú bielizeň mám nachystanú“. Každopádne v našliapnutom pochybovačnom kurze začal už v úvodnej legendárnej poviedke Spomienky na Needlemana, v ktorej akademik Needleman vyhlasuje, že „sloboda človeka pozostáva z uvedomovania si nezmyselnosti života“. Needelman pred smrťou s obľubou hovorieval: „Boh mlčí, kiežby sa dalo zapchať hubu aj človeku“.
Vo viacerých textoch tejto zbierky dominuje aj otázka samoty. Už v nasledujúcej poviedkeBeznádejný prípad musí hlavný hrdina Cloquet svojmu osudu tiež čeliť úplne sám. Ani Boh podľa neho neexistoval a život nemal zmysel. Tesne pred trestom smrti, ktorý mal by na ňom vykonaný, sa však pre istotu opýtal kňaza, či by ešte nestihol konvertovať. Duchovný mal však iba odmietavú odpoveď, vraj v danom ročnom období boli už všetky najrozšírenejšie vierovyznania beznádejne plné.
Predmetná zbierka obsahuje skutočne nádherný koktail svižných a zábavných Allenových textov o živote, často s absurdnou pointou. Hoci väčšinu autor ochutil prímesou existencializmu a štipkou nihilizmu, človeku (čitateľovi) aj tak odporúča žiť. A to už len preto, že nám to všetkým z hlbokého vnútra šepká náš vnútorný hlas.
„Drž sa pri živote! Drž sa pri živote!“, nabáda nás tajomný hlas, ktorý však podľa Woodyho Allena môže pokojne patriť iba nášmu poisťovaciemu agentovi.
Text bol pôvodne publikovaný tu http://www.sietovka.sk/?p=9332
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára