sobota 15. septembra 2012

Svetlo medzi oceánmi


Keď mi bol vydavateľstvom IKAR doručený recenzný výtlačok knihy M.L. Stedmanovej – Svetlo medzi oceánmi, domnieval som sa, že by mi táto kniha mohla byť niečím blízka. K tomuto pocitu ma priviedlo krátke zoznamovacie prelistovanie, ktoré naznačovalo, že hlavným motívom budú osudy rodiny spravujúcej maják na opustenom ostrove, zasedené do historického kontextu 20. rokov 20. storočia.

Počas samotného čítania som však pochopil, že skutočne nepatrím do cieľovej skupiny čitateľov, pretože v kníhkupectve by som k poličke so ženskou literatúrou zablúdil asi len výnimočne. Nemám však vo zvyku nedokončiť začaté, a tak som v čítaní aj napriek tomuto faktu pokračoval.


Svetlo medzi oceánmi je kniha s klasickým príbehom o láske, tragických rozhodnutiach a o vine a treste. Príbeh sa odohráva na odľahlom ostrove Janus, kde hlavný hrdina - veterán 1.svetovej vojny, plní svoje povinnosti strážcu majáka, kde si prvé mesiace užíva stavy úplnej samoty, vykonávajúc nielen svedomitú prácu, ale pracujúc aj na svojej vnútornej očiste, nepotrebujúc počuť ani vlastný hlas, objavujúc v tichu svoju osobnú slobodu.

Práve tieto pasáže osobnej spovede hlavného hrdinu na mňa osobne najviac zapôsobili. Vnútorné monológy muža, ktorý nazrel smrti do očí, sú uveriteľným vyrovnávaním sa s minulosťou. Sú výčitkami romantizujúceho mužského svedomia, ktoré je síce zaťažené svedectvom smrti, no ani táto obrovská ťarcha nezlomí čestnosť a poctivosť jeho nositeľa. To, čo sa nepodarilo smrti, však dokoná láska. Silná zaviazanosť k jednej žene, nútiaca k rozhodnutiam, ktoré neskôr vlejú do tvárí zúčastnených prázdnotu a bolesť.

Keď k brehom ostrova Janus dorazí čln so zvláštnou posádkou, ktorú tvoria mŕtvy muž a nemluvňa, rozhodne sa Tom Sherbourne na naliehanie svojej milovanej ženy, túto skutočnosť neohlásiť. Poľaví tak zo svojej poctivosti a podľahne nátlaku potratmi posilnenému materskému pudu vlastnej manželky. Jeho fatálne rozhodnutie, odbočenie z cesty spravodlivosti sa tak ako svetlo majáka odráža od dvoch vzdialených brehov, zmietajúc sa medzi láskou a svedomím, medzi milovanou ženou a nešťastnou matkou, stále veriacou v život strateného dieťaťa.

Markus Zusak, autor románu Zlodejka kníh a Posol o tejto prvotine austrálskej autorky povedal: „Vynikajúca kniha, ktorá každého chytí za srdce, o dobrých ľuďoch, tragických rozhodnutiach a o vnútornej kráse každého z nich“.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára