Vlhké miesta sa stali svetovým bestsellerom. Kniha bola preložená do 25 jazykov a predalo sa jej viac ako 2 milióny výtlačkov. Pre literárne dielo s takýmito referenciami je preto asi dosť tragické, ak si ju čitateľ kúpi vo výpredaji v supermarkete. Svojim spôsobom si však za to vraj môže sama, pretože je skutočne kontroverzná, a to okrem predajnosti často prináša aj pád a odmietanie. Mám rád výzvy, nie také, v ktorých sa rozhoduje medzi životom a smrťou, ale ak sa veľká časť čitateľskej obce postaví knihe chrbtom, tak presne to je ten typ výzvy, ktorú mám rád.
Už po úvodných stránkach som tušil, čo robí Vlhké miesta pre väčšinu nečitateľnou. Áno je to množstvo viet a celých kapitol točiacich sa okolo ritného otvoru, hemoroidov, vagíny a všetkých možných telesných tekutín. No ak sa čitateľovi pri takýchto témach zdvíha žalúdok, je nutné dávivý reflex potlačiť, presne tak, ako keď človek sleduje strašidelný horor alebo verne spracovaný krvák. Napriek tomu, že ho scény desia, aj tak sa snaží vydržať až do samého konca. Veď aj psychicky zdraví jedinci majú z času na čas potrebu zhliadnuť takýto typ filmu, hoci ho celý sledujú skrz prsty.
Apropo, keď už sme pri filme. Netradičné scény Vlhkých miest až tak veľmi nevybočujú ani od mnohých, ktoré sú súčasťou kinematografie určenej pre náročnejších divákov. Nech si každý milovník tzv. klubového filmu na tomto mieste spomenie na Hanekeho Pianistku, Ošimovu Koridu lásky alebo Kim Ki-dukov Ostrov a mnoho ďalších filmových kúskov, v ktorých sú sexuálne scény spojené s fyzickým násilím a sebapoškodzovaním. Práve bez týchto obrazov by tieto filmy nikdy neboli tým, čo ich robí viacrozmerným kinematografickým dielom.
Citlivejší čitateľ by mal aj k Vlhkým miestam jednoducho pristupovať s nadhľadom a tabuizované slová a neprijateľné témy vnútorne potláčať, presne tak, ako sa v Rokforte (Rokfortská stredná škola čarodejnícka) nevyslovuje meno Lorda Voldemorta. Jedine tak objaví celkom prozaický, no zároveň silný príbeh o mladej osemnásťročnej Helen, dievčati, ktoré túži po obyčajnej rodičovskej láske.
Po nevydarenom holení intímnych miest sa Helen ocitne na proktologickom oddelení. Pred týmto incidentom má jeden domov u matky, kam by otec neprišiel ani za svet, druhý má u otca, kam by zase matku nedotiahol nikto ani párom volov. Práve na pooperačnom lôžku v nej skrsne myšlienka, že jej tretím domovom by sa mohla stať nemocničná izba, kde by sa rodičia mohli konečne spojiť. Čoskoro však pochopí, že ani chirurgická operácia nebude tým tmeliacim elementom, a preto sa uchyľuje k nepochopiteľnej automutilácii (samoubližovanie), čím chce predĺžiť svoj pobyt v nemocnici a získať tak čas na obnovu polámaných rodinných vzťahov.
Fyzickú bolesť sa okrem analgetík snaží potláčať autoerotikou, alebo spomienkami na svoj mladý ale zároveň bohatý a bizarný sexuálny život. Kniha tak nadobúda už vyššie spomenutý viacrozmerný charakter. Stáva sa nielen výpoveďou o tienistých stránkach ľudskej a ženskej sexuality, ale je aj provokatívnym manifestom proti hysterickej hygiene a sterilnej estetike lifestylových médií.
PS: Kto neprečíta nepochopí, kto prečíta nezabudne, a preto raz stačilo! :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára