piatok 2. novembra 2012

Sirotčinec slečny Peregrinové pro podivné děti


Je dokázané, že starí rodičia môžu mať na výchovu svojich vnúčat veľmi blahodárny vplyv. Často aj reálny život prináša príbehy, keď si starý otec rozumie lepšie so svojím vnukom, ako s vlastným synom. Takýto vzťah a podobne silné puto vznikne aj medzi literárnym starým otcom Abrahamom Portmanom a jeho vnukom Jacobom.

Jacob dychtivo počúva rozprávania svojho staršieho príbuzného, ktorý počas druhej svetovej vojny stratil všetkých svojich príbuzných. Jeho život bol zachránený tak, že v rámci humanitárnej akcie, bol spolu s inými deťmi z východnej Európy, odsunutý na územie Veľkej Británie. Namiesto nacistami okupovaného Poľska sa tak jeho novým domovom stane sirotinec na území Walesu. Sirotčinec slečny Peregrinové pro podivné děti, je vlastne nielen pomenovanie tohto azylového miesta, ale aj názov debutového románu amerického autora Ransoma Riggsa.

Toto miesto je skutočne bizarné a ešte podivnejší sú jeho obyvatelia. Starý otec Abrahám prináša vnukovi každý večer nejaký príbeh viažuci sa k tomuto miestu, a aby mu vnuk uveril, ponúka mu aj pár dôkazov v podobe zažltnutých a trocha aj strašidelných fotografií. Vnúčik vyrastajúci v 21. storočí, teda vo veku internetu a digitálnych hračiek, nad príbehmi a fotografiami pochybuje, no napriek tomu sa necháva viesť rozprávaním, a príbehy o deťoch s výnimočnými schopnosťami a o netvoroch, ktoré sa ich snažia zneškodniť, prijíma ako fantastické spríjemnenie večera pred spaním.

Keď však jeho starý otec zomiera násilnou smrťou na okraji temného lesa, ocitá sa vôbec ako prvý na mieste činu a z úst umierajúceho prijíma zašifrované posolstvo. Blízkosť k smrti, temné vidiny a tajomstvo, ktoré úmrtie starého otca sprevádza sa podpíše aj na psychickom zdraví tínedžera. S odchodom starého rodiča sa Jacob nedokáže vyrovnať a po jeho smrti trpí akútnou stresovou reakciou, ktorá si dokonca vyžiada pomoc psychoterapeuta. Rozháranosť duše ešte viac vybičuje nájdenie ďalších dôkazov a fotografií v pozostalosti starého otca, ktoré len potvrdia existenciu ostrova so sirotincom pre zvláštne deti. Jacob hľadá osobnú záchranu, pričom sa chce zbaviť temných myšlienok a ťažkých vnútorných otázok, ktoré vyvolali ostatné rodinné udalosti.


Aj na odporúčanie psychiatra sa preto rozhodne navštíviť miesta, ktoré sú s tajomnou minulosťou rodinného príslušníka spojené a v tejto časti príbehu má aj čitateľ skutočne pocit, že sa vydáva riešiť temný príbeh z histórie, ktorá bola poznačená neľudskosťou a xenofóbiou. Na predmetnom mieste, na kopci nad mestečkom Cairnholm, hlavný hrdina skutočne nachádza ruiny sirotinca, o ktorom miestni obyvatelia veľa nevedia, snáď len to, že bol počas vojny zbombardovaný nacistami a jediným preživším bol mladý muž, ktorý bol rozhodnutý pomstiť nielen svoju pôvodnú židovskú rodinu v Poľsku, ale aj tú druhú novú, ktorú pochovali trosky azylového domova.


Práve na tomto mieste sa otvára druhá rovina príbehu, ktorá hovorí o deťoch s výnimočnými schopnosťami, od levitovania, cez neskutočnú fyzickú silu až po neviditeľnosť. Sú vraj skrytou vetvou ľudstva, tzv. krypto sapiens. Celé tisícročia sa skrývajúci pred svetom ľudí, pretože tí ich inakosť nazývajú dielom diabla. Maskovacím manévrom sú im potulné cirkusy, alebo život v akýchsi časových slučkách, v ktorých sa konkrétny dátum môže opakovať až do nekonečna. Čudné osadenstvo sirotinca slečny Peregrinovej žije v časovej slučke s dátumom 3. september 1940.

Priznám sa, že na tomto mieste ma záujem o príbeh trocha opúšťal, pretože od tohto momentu sa z rozprávania stáva skôr príbeh zo žánru fantasy, a tomuto druhu literatúry až tak veľmi neholdujem. Začína sa klasický zápas dobra so zlom, boj medzi svetom svetla a temna. Napriek tomu som presvedčený, že knižná predloha by sa mohla veľmi dobre pretransformovať na príťažlivú filmovú verziu, určenú nie len pre mládež a fanúšikov fantasy a sci-fi.  Na stránkach vydavateľstva Jota sa dokonca uvádza, že v USA okamžite po vydaní knihy v búrlivej aukcii na filmové práva zvíťazila spoločnosť 20th Century Fox, ktorej vedenie uvažuje, že réžiu filmu by filmová spoločnosť zverila do rúk tiež podivného Tima Burtona.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára