Americký spisovateľ Erik Larson je autorom mnohých bestsellerov, pričom uznanie čitateľov celého sveta si získal ako majster naratívnej populárno-náučnej literatúry. V pavilóne šeliem – román s prvkami literatúry faktu, rozohral dramatický príbeh amerického profesora histórie Williama E. Dodda, ktorý sa stal americkým veľvyslancom v Nemecku. Žiaľ v roku 1933 už to nebolo Nemecko, ktoré poznal z mladosti, z čias študijného pobytu v Lipsku. Napriek tomu sa zverenej úlohy ujíma so všetkou vážnosťou, s cieľom prezentovať americké hodnoty v radikálne sa meniacom Nemecku.Larson si pre svoj román vybral unikátnu formu, pričom inšpiráciou mu boli denníky samotného amerického veľvyslanca W.E. Dodda, z rokov 1934 až 1936. Jeho rozprávanie je tak výbornou kompiláciou, ktorá čerpá z viacerých prameňov. Okrem osobných denníkov tvoria kostru deja aj osobná a diplomatická korešpondencie veľvyslanca, telegrafické správy, dobová tlač a aj spomienky diplomatovej dcéry Marthy. Larson urobil skutočne precíznu prácu, pretože vety z historických prameňov sa v jeho rozsiahlom texte stávajú nielen príbehom, ale aj replikami hlavných postáv.
Pri knihách, ktorých hlavnou témou sú reálne historické udalosti, sú vždy kladené vysoké nároky hlavne na objektivitu. Larson si aj v tejto disciplíne položil latku naozaj vysoko, a od úvodu až po záver sa ju nesnažil nekorektne podliezať. Popri rekonštrukcii udalostí, ktoré viedli k inštalácii nacistickej diktatúry a k celosvetovej tragédii, Larson poukázal aj na vinu a chyby vtedajšej americkej administratívy. USA sú vykreslené ako veľmoc, ktorá mala potenciál tragédii zabrániť, no jej zotrvávanie na pozíciách izolacionalizmu a tvrdá pragmatická pasivita, nesú podľa autora výrazný podiel viny.
Larson poukazuje na fakt, že po nástupe nacistov sa americké vysoké kruhy starali len o to, aby Nemecko splatilo dlhy amerických veriteľov. Okrem toho je medzi riadkami kritizovaný aj pasívny postoj americkej vlády v otázke porušovania ľudských práv v Nemecku. Za ignorovaním správ aj o brutálnych útokoch voči nemeckému židovskému obyvateľstvu, boli podľa autora obavy z recipročnej nemeckej kritiky, v ktorej mohli byť Spojeným štátom vyčítané: absencia volebného práva amerického černošského obyvateľstva, lynčovanie černochov v južanských štátoch, ale aj antisemitské nálady, ktoré boli v USA prítomné aj vo vyšších kruhoch, biznise a dokonca aj v univerzitnom prostredí.
Autor cituje samotného veľvyslanca Dodda, ktorý v jednom liste zo začiatku svojej diplomatickej misie v Nemecku písal, že síce neschvaľuje brutalitu, s akou sa s nemeckými Židmi zaobchádza, no napriek tomu si myslel, že Nemci majú dôvod byť rozhorčení. Na základe svojich raných pozorovaní situácie, sa Dodd dokonca domnieval, že Hitler sa nakoniec upokojí a podvolí sa umierneným kruhom a múdrejším mužom zo svojho blízkeho okolia.
Dodd ešte 12. augusta 1933 v liste Rooseveltovi píše: „v zásade verím, že národ má právo vládnuť sám sebe a iné národy musia byť trpezlivé, aj keď dochádza ku krutostiam a neprávostiam. Dajme im šancu, aby vyskúšali svoje plány“.
Naivitou však netrpel sám. Podobné pocity zdieľala aj jeho rodina, mnohí Nemci, intelektuáli a dokonca vraj aj samotní Židia. Boli oklamaní bežným životom, sledujúc ho akoby povrchne, pričom všetko to zlo sa rodilo pod povrchom. Práve tam prebiehal proces s názvomGleichschaltung – zjednotenie a zladenie všetkých skupín obyvateľstva a inštitúcií, s ideológiou a postojmi národných socialistov. Tomuto procesu sa postupne podriaďovali mnohí Nemci, pričom tento fenomén bol neskôr označovaný ako Selbstgleichschaltung – sebausmernenie.
Hlavnou rovinou knihy V pavilóne šeliem, je práve tento autentický popis vnútorných procesov, ktorých cieľom bola metamorfóza štátu v kríze, na autoritatívny režim. Autor dokonale zachytil celý mechanizmus nacistického uchopenia monopolu moci. Zoznamuje čitateľov s praktikami nacistickej propagandy, GESTAPA a polovojenských oddielov SA, ktoré rozpútavali čoraz silnejšie vlny násilia. Glajchšaltovanie však bolo zavŕšené a namiesto odporu sa nemecké obyvateľstvo vzmohlo už len ma vtipy.
Na hraničnom priechode do Belgicka sa jedného dňa objaví obrovský húf králikov, ktoré vyhlasujú, že sú politickí utečenci. Pohraničnej stráži tvrdia:
- „Gestapo chce pozatvárať všetky žirafy, vraj sú to nepriatelia štátu.“
- „Ale veď vy nie ste žirafy!“
- „My to vieme, ale skúste to vysvetliť gestapákom!“
*****
„Bože, daj, nech slepý som, aby sa mi Goebbels zdal árijec.“
K precitnutiu z naivity však dospel hlavný hrdina knihy. Dodd ako profesionálny historik si postupne uvedomoval, že metódami nacistov sú konšpirácie, bezbrehá propaganda, pokrivenie dejín a násilie. Ako jeden z prvých amerických verejných činiteľov si uvedomil, že svet je klamaný, a hoci Hitler hovorí o mieri, v skutočnosti sa pripravuje na dobyvačnú vojnu.
Skalopevné presvedčenie o pravdivosti svojho odhalenia nadobudol po tzv. Noci dlhých nožov, teda po krvavej čistke v radoch Sturmabteilung (SA) a NSDAP. V Nemecku nikto proti krviprelievaniu neprotestoval, dokonca aj umierajúci prezident Hindenburg poslal Hitlerovi ďakovný telegram: “Zachránili ste nemecký národ pred veľkým nebezpečenstvom. Kto sa chce zapísať do dejín, musí vedieť preliať krv”. V Nemecku tak zvíťazil strach a cynizmus.
„Až teraz naplno chápeme význam Röhmovej nedávnej poznámky na adresu nacistickej mládeže: „Z každého člena Hitlerjugend sa stane člen úderných oddielov.“
*****
Hitler po Röhmovej poprave tvrdil, že homosexuálne praktiky veliteľa SA sú preňho úplným prekvapením. Po Berlíne začal okamžite kolovať nový vtip: „A čo spraví, keď zistí, že Goebbels má konskú nohu?“
*****
V Berlíne sa vraj po týchto krvavých dňoch rozmohla aj nová fráza, ktorú ľudia používali, keď stretli na ulici priateľa alebo známeho: „Lebst du noch?“ (Ty ešte žiješ?).
Na záver musím dodať, že autorovi sa podarilo vytvoriť ucelený autentický obraz o dobe a ľuďoch, pričom táto románová pavučina dejinných súvislostí urobí určite radosť nielen milovníkom histórie.
Erik Larson: V pavilóne šeliem (Od lásky po hrôzu – skutočný príbeh americkej rodiny v Hitlerovom Berlíne), Vydavateľstvo: Tatran, 2013
Text bol publikovaný tu http://www.sietovka.sk/?p=9353
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára