Aj preto je dobré, že v slovenskej modernej literatúre vznikla možno primárne pre ženy určená knižka Každý deň má niekto narodeniny, v ktorej sa objavila nová literárna hrdinka Nina Rybanská. Autorka Silvia Bystričanová vsadila svoju hlavnú postavu do slovenského mestského prostredia, pričom ju necháva riešiť si typické emočné, pracovné a vzťahové problémy, ktoré ťažia mnohých jej a aj autorkiných rovesníkov.
Keď som pred časom čítal knihu Umberta Eca Tajuplný plameň Kráľovnej Loany, užíval som si síce literárne trocha ťažšie, ale o to zaujímavejšie čítanie. Toto Ecove dielo je pre každého knihomola inšpiratívne nielen literárnym jazykom a Ecovou vždy prítomnou sémantikou, ale aj tým, že je vlastne o knihách alebo vlastne o všetkom, čo prišlo do styku s tlačiarenskými farbami. Hlavným hrdinom je Yambo, ktorému literatúra napomáha znovuobjavovať stratenú autobiografickú a epizodickú pamäť. Akokoľvek je príbeh Yamba zaujímavý, pre slovenského väčšinového čitateľa v strednom veku, je predsa len tak trocha vzdialený, a to nielen vekom hrdinu, etnicitou, geografiou, históriou ale aj problémami, pričom čitateľovi často hrozí, že svojho hrdinu stratí v kulturologicko-sémantických uličkách.
Na začiatku príbehu o každodenných narodeninách je sen, ktorý si bývalým zamestnaním a partnerským vzťahom frustrovaná Nina, túži naplniť. Tým snom je bylinkami prevoňaná čajovňa, ktorá by sa stala aj domovom kníh, a zároveň by oživila genius loci bývalej mestskej starobylej lekárne. Prvým krokom je tak získanie vyhliadnutého priestoru, pričom nevyužíva len svoj šarm, ale aj čistotu ducha a úmyslov, ktorými presviedča majiteľa - človeka s povesťou mizantropa, no v skutočnosti tajného filantropa, ktorý jej vysnívaný priestor prenajme.
Okrem vzájomne prospešného obchodného vzťahu však vznikne aj priateľstvo starého muža a mladej ženy, ktorému zvláštny esprit pridávajú aj knihy a spoločné utorkové večerné čítania. Práve v tomto momente sa príbeh Niny Rybanskej stáva podobný tomu Yambovmu. Tak ako si Ecov Yambo v rodinnom sídle obklopený knihami rekonštruuje svoju stratenú minulosť a autobiografiu, Nina si uskutočňovaním sna postupne upratuje aj svoj emočný život a zachraňuje si svoju budúcnosť.
Autorka knižné kapitoly veľmi príznačne nazýva stretnutiami, pričom okrem stretov s ľuďmi, sú to aj zblíženia sa s literárnymi postavami a ich autormi, ale aj stretnutia s emóciami, víziami, ideálmi, túžbami, tancom, chuťami, vôňami a aj Bavorskom. Každé s týchto stretnutí formujú Ninin život, no práve spoločné sedenia so svojím dobrodincom Guttmanom a literatúrou, jej napomáhajú zbavovať sa vlastného strachu z lásky. Nina časom pochopí, že vlastne po ničom inom ako láske netúži. Tak sa v knihe vynára ďalšia, nie však posledná rovina. Autorka vytvára akúsi novú vrstvu, ktorá je venovaná vyvíjajúcemu sa vzťahu Niny a Ronyho, premieňajúceho sa z mileneckého priateľstva na lásku a dôverou naplnené partnerstvo.
Tým však Silvia Bystričanová v otváraní ďalších prienikových rovín románu nekončí. K láske necháva dospieť aj Nininu kamarátku Sandru. Sandra je okrem hudobného nadania aj „skypeová" múza anonymného básnika, ktorého veršovanie prináša Sandre večerné uspokojenie. Autorstvo v knihe obsiahnutých básničiek autorka pripísala grafikovi a publicistovi Waldemarovi Švábenskému, priateľovi a spolupútnikovi Jozefa Urbana. Cesty básnika a Sandry sa stretnú práve v čajovni Niny Rybanskej, čím sa z jej sna stáva zhmotnené miesto meniace životy.
Áno, miesta môžu v sebe skrývať takéto magično a túžby sa môžu plniť, čo mimochodom dokazuje aj autorkin sen o literárnej prvotine.
Kniha Každý deň má niekto narodeniny vychádza 20.3.2013 vo vydavateľstve Slovart.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára