Nová kniha so sympatickým kriminalistom v hlavnej úlohe sa volá Snehuliak. Keďže mne bolo vďaka vydavateľstvu Kniha Zlín umožnené túto knihu čítať ešte pred českou premiérou, uvádzam aj český názov Sněhulák. Práve spomenuté české vydavateľstvo znovuobjavilo Jo Nesba pre českých čitateľov a venuje mu skutočne osobitú pozornosť aj spravovaním oficiálneho českého webu autora www.jonesbo.cz a facebookovej stránky https://www.facebook.com/jonesbo.cz.
Po prečítaní Sněhuláka (Snehuliaka) by som najskôr podotkol, že hoci ide v poradí už o siedmu knihu celej série, samotnému hlavnému hrdinovi voľné pokračovania vôbec neuškodili. Naopak Harry Hole si stále udržuje svoju literárnu integritu, dokonca sa prirodzene zlepšuje a vyvíja, a ani čitateľský nováčik nemusí mať obavy, že by si hrdinu ignorovaním jeho predchádzajúcich kriminálnych prípadov neobľúbil alebo nepochopil.
Autorovi sa naopak aj v tomto pokračovaní podarilo prostredníctvom vedľajších postáv dokonale predstaviť Harryho Hola a aj jeho charakter, pričom medzi riadkami sa výrazne vynára profil drsno-sympatického kriminalistu z Osla.
Čaro každej knihy ako takej je však v niečom inom. Nepopierateľnou silou beletrie je to, že čitatelia si aj napriek dokonalej profilácie postáv, predstavujú svojho literárneho hrdinu každý po svojom. V prípade Harry Hola to dokazuje malý prieskum na facebookových fanúšikovských stránkach venovaných práve Nesbøvi. Administrátor/ka stránky pred časom položil/a jednoduchú otázku:
Kdo by měl hrát Harryho ve filmu? A výsledok bol takýto:
Kto teda Harry Hole vlastne je, keď ponúka tak rozdielne predstavy o hereckom stvárnení literárnej predlohy? V prvom rade je to úspešný kriminalista, ktorý bol schopný vyriešiť sériové vraždy, a to aj napriek svojmu zvláštnemu prístupu a problémom s alkoholom. Je to typ bojovníka so zločinom, ktorý je v záujme spravodlivosti schopný potopiť aj svojich policajných kolegov. Má pritom problémy s autoritami, správa a oblieka sa nonkonformne, čo ho pravdepodobne predurčilo k tomu, aby sa stal mediálnou hviezdou, pretože okrem iných predností vyzerá príťažlivo rokenrolovo.
Je to policajt posadnutý prácou, pričom jeho hnacím motorom nie je láska, ani pocit zodpovednosti, ani solidarita, či nebodaj osobné ambície. Ženie ho hlavne hnev. Paradoxne práve prípad sériových vrážd, ktorý naštartoval autorovu a aj detektívovu kariéru, sa mu podarilo objasniť mimo Nórska a to konkrétne v Austrálii. Tomuto prípadu je venovaná prvá kniha zo série o svojráznom detektívovi, s názvom Netopierí muž / The Bat Man, no a práve Sněhulák sa k tomuto austrálskemu príbehu nepriamo navracia.
Na začiatku tohto nórskeho snehuliakového rozprávania je zmiznutie ženy - matky a potom aj ďalšie záhadné úmrtia a vraždy, z ktorých sa niektoré vynárajú aj vo vyšetrovacej retrospektíve počas odhaľovania čerstvých zločinov. Násilné zabitie sa udeje vždy v deň prvého snehu a mrazivú scénu po vražde dotvára obyčajný snehuliak. Práve snehuliak je akýmsi poznávacím znakom vraha, podpis, ktorý je výsledkom nutkavej potreby páchateľa odkázať na cyklickosť svojich zločinov a aj prvotnú príčinu vzniku vlastného sadizmu. Harrymu sa podarí spojiť celkom 11 prípadov, a tak sa naplní aj jeho skrytá morbídna túžba vyriešiť aj nórsky prípad sériového vraha.
Sněhulák je dokonale vystavaný príbeh s množstvom slepých uličiek, ktorý predhadzuje čitateľovi niekoľko podozrivých a aj verzií zločinov. Tak ako má vrah nutkavú potrebu stavať snehuliakov, tak čitateľ počas čítania zápasí s naliehavým nutkaním odhaliť vraha neodpustiteľným švindľom, jednoducho preskočiť až k samému záveru. Ak však túto svoju neuváženú žiadostivosť skrotí, zažije podmanivo-mrazivý a napínavý knižný thriller, ktorý autora právom radí k svetovej špičke žánru.
Mojej 12 ročnej dcére som som popri čítaní Snehuliaka zadal výtvarnú úlohu s dvoma kľúčovými slovami: vraždy a snehuliak. Stvorila tohto výstižného a desivého snehuliaka:
Po prečítaní Sněhuláka (Snehuliaka) by som najskôr podotkol, že hoci ide v poradí už o siedmu knihu celej série, samotnému hlavnému hrdinovi voľné pokračovania vôbec neuškodili. Naopak Harry Hole si stále udržuje svoju literárnu integritu, dokonca sa prirodzene zlepšuje a vyvíja, a ani čitateľský nováčik nemusí mať obavy, že by si hrdinu ignorovaním jeho predchádzajúcich kriminálnych prípadov neobľúbil alebo nepochopil.
Autorovi sa naopak aj v tomto pokračovaní podarilo prostredníctvom vedľajších postáv dokonale predstaviť Harryho Hola a aj jeho charakter, pričom medzi riadkami sa výrazne vynára profil drsno-sympatického kriminalistu z Osla.
Čaro každej knihy ako takej je však v niečom inom. Nepopierateľnou silou beletrie je to, že čitatelia si aj napriek dokonalej profilácie postáv, predstavujú svojho literárneho hrdinu každý po svojom. V prípade Harry Hola to dokazuje malý prieskum na facebookových fanúšikovských stránkach venovaných práve Nesbøvi. Administrátor/ka stránky pred časom položil/a jednoduchú otázku:
Kdo by měl hrát Harryho ve filmu? A výsledok bol takýto:
Je to policajt posadnutý prácou, pričom jeho hnacím motorom nie je láska, ani pocit zodpovednosti, ani solidarita, či nebodaj osobné ambície. Ženie ho hlavne hnev. Paradoxne práve prípad sériových vrážd, ktorý naštartoval autorovu a aj detektívovu kariéru, sa mu podarilo objasniť mimo Nórska a to konkrétne v Austrálii. Tomuto prípadu je venovaná prvá kniha zo série o svojráznom detektívovi, s názvom Netopierí muž / The Bat Man, no a práve Sněhulák sa k tomuto austrálskemu príbehu nepriamo navracia.
Na začiatku tohto nórskeho snehuliakového rozprávania je zmiznutie ženy - matky a potom aj ďalšie záhadné úmrtia a vraždy, z ktorých sa niektoré vynárajú aj vo vyšetrovacej retrospektíve počas odhaľovania čerstvých zločinov. Násilné zabitie sa udeje vždy v deň prvého snehu a mrazivú scénu po vražde dotvára obyčajný snehuliak. Práve snehuliak je akýmsi poznávacím znakom vraha, podpis, ktorý je výsledkom nutkavej potreby páchateľa odkázať na cyklickosť svojich zločinov a aj prvotnú príčinu vzniku vlastného sadizmu. Harrymu sa podarí spojiť celkom 11 prípadov, a tak sa naplní aj jeho skrytá morbídna túžba vyriešiť aj nórsky prípad sériového vraha.
Sněhulák je dokonale vystavaný príbeh s množstvom slepých uličiek, ktorý predhadzuje čitateľovi niekoľko podozrivých a aj verzií zločinov. Tak ako má vrah nutkavú potrebu stavať snehuliakov, tak čitateľ počas čítania zápasí s naliehavým nutkaním odhaliť vraha neodpustiteľným švindľom, jednoducho preskočiť až k samému záveru. Ak však túto svoju neuváženú žiadostivosť skrotí, zažije podmanivo-mrazivý a napínavý knižný thriller, ktorý autora právom radí k svetovej špičke žánru.
Mojej 12 ročnej dcére som som popri čítaní Snehuliaka zadal výtvarnú úlohu s dvoma kľúčovými slovami: vraždy a snehuliak. Stvorila tohto výstižného a desivého snehuliaka:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára